Keď sa mi narodil syn, myslela som si, že rozprávanie príde samo. Počúvali sme rozprávky, veľa sme spievali a rozprávali naňho, ale časom som si všimla: Filip nerozpráva ako ostatné deti. Kým jeho rovesníci už skladali jednoduché vety, on stále iba ukazoval a opakoval jednotlivé zvuky.
V osemnástich mesiacoch povedal sotva jedno alebo dve slová. Vtedy som sa naozaj začala báť a zadala som do vyhľadávača: „Dvojročné dieťa nerozpráva – čo robiť?“. Našla som množstvo rád, no najviac mi dávali zmysel tie, ktoré zdôrazňovali význam hier podporujúcich rozvoj reči. Začala som zisťovať, čo môže rodič v tomto citlivom období urobiť, keď sa slovná zásoba dieťaťa ešte len začína formovať.
Cesta k slovám – hravou formou
Rozprávanie nie je len schopnosť – je to proces, ktorý si vyžaduje podnety, pocit bezpečia a veľa trpezlivosti. Uvedomila som si, že klasické „povedz pekne, čo je to?“ na Filipa nefunguje. Začala som hľadať hry a aktivity, ktoré nie sú zložité, nevyžadujú obrazovku a zároveň podporujú rozvoj slovnej zásoby.
Výhodou hier na rozvoj reči je, že pôsobia na viaceré zmysly – zrak aj sluch. Obrázky spojené so slovami – napríklad „jablko“, „lietadlo“ či „psík“ – sa ľahko zapamätajú a dieťa si ani neuvedomí, že sa učí. Logopédi často hovoria, že vek medzi 2. a 4. rokom je pre rozvoj slovnej zásoby rozhodujúci – a ja som sa o tom presvedčila na vlastnej koži.
Jedného dňa som natrafila na hru založenú na kartičkách so slovami. Nebola hlučná, nesvietila – ale okamžite zaujala Filipa. Jednoduché obrázky, nahrané slová – a všetko prebiehalo v jeho vlastnom tempe. Všimla som si aj to, že po vypočutí nového slova často pridal pohyb alebo výraz tváre, ktorý ho sprevádzal – tak sa učenie stalo zážitkom pre viacero zmyslov.
Náš večerný rituál
Každý večer si vyberieme niekoľko kartičiek a spoločne si ich prezeráme. Ja vyslovujem slová, Filip sa ich snaží zopakovať. Niekedy sa len usmieva, inokedy ich opakuje potichu. Jedným z prvých slov, ktoré povedal viackrát za sebou, bolo „mačka“. Pre niekoho možno maličkosť – pre mňa to bol malý zázrak.
Po niekoľkých týždňoch spoločného hrania začal ukazovať na obrázky skôr, než som stihla povedať, čo na nich je. Neskôr sám navrhol: „Poďme sa hrať so slovami!“. Táto hra v ňom naozaj prebudila chuť rozprávať – a nielen v ňom. Aj ja som sa naučila znovu vnímať tie najmenšie signály.
Jeden z najsilnejších momentov bol, keď ráno vošiel do kuchyne, zdvihol rúčku a povedal: „chlieb.“ Vedela som, že to nepočul od nás – naučil sa to pri hre. Bol to dôkaz, že hry na rozvoj slovnej zásoby naozaj fungujú – a prinášajú radosť.
Odvtedy často pomenúva veci v obchode, na ihrisku či v aute – niekedy ma chytí za ruku a s hrdosťou povie: „autobus!“ alebo „koník!“. Najväčším darom však bol moment, keď po prvýkrát povedal: „mami, pozri!“. Vtedy som cítila, že slová si k nám konečne našli cestu.
Čo odporúčam ostatným mamám
Táto skúsenosť ma naučila, že rozvoj reči nie je súťaž. Namiesto porovnávania je lepšie sústrediť sa na to, čo funguje práve u nášho dieťaťa. Hračky, ktoré podporujú rozprávanie – či už sú to kartičky, zrkadlové hry alebo riekanky – pomáhajú nielen s rečou, ale aj s budovaním vzťahu.
Pre mňa bolo dôležité nájsť riešenie bez obrazoviek, ktoré prirodzene motivuje ku komunikácii a má odborné odporúčania. Niektoré hry na rozvoj reči odporúčajú aj logopédi, najmä pre deti, ktorým sa slovná zásoba rozvíja pomalšie.
Zároveň som si všimla, že keď hra prináša okrem rozvoja aj radosť, dieťa je oveľa otvorenejšie. Pravidelnosť, spoločná pozornosť a pozitívna spätná väzba pomohli Filipovi prejsť od jednotlivých slov k jednoduchým dvojslovným spojením.
Sila rodičovskej prítomnosti
Najdôležitejšia lekcia pre mňa? Nemusím byť dokonalá. Stačí, ak som prítomná, pozorujem a dávam priestor na učenie. Vďaka spoločným hrám na rozvoj reči sa nielen on naučil nové slová – aj ja som sa naučila znovu hrať, byť trpezlivá a tešiť sa z každého malého pokroku.
Slovná zásoba detí sa najlepšie rozvíja vtedy, keď je spojená so zážitkami, emóciami a blízkosťou. Jazykové hry a aktivity ponúkajú práve toto: bezpečný priestor a možnosť učiť sa cez vzťah.
Pochopila som tiež, že vývin reči sa nedá urýchliť – ale dá sa podporiť. Denných 10–15 minút hrania s kartičkami stačilo, aby sa Filip za niekoľko mesiacov naučil množstvo nových slov. A keďže deti sa učia opakovaním, často sa ku kartičkám vraciame – znovu a znovu, s úsmevom.
Ak si v podobnej situácii…
…a máš pocit, že slovná zásoba tvojho dieťaťa sa zatiaľ nerozvinula – nezúfaj. Existuje mnoho metód a nástrojov, ktoré môžu pomôcť. U nás priniesla zmenu jednoduchá hra na rozvoj reči, ktorú používame dodnes.
Rozvoj reči je cesta – a každé dieťa po nej kráča vlastným tempom. To najdôležitejšie je byť mu nablízku, podporovať ho – a mať odvahu požiadať o pomoc, keď to potrebujeme.
To najdôležitejšie, čo chcem odkázať? Nie si v tom sama. Mnoho rodičov hľadá pomoc, keď ich dvojročné dieťa ešte nerozpráva. Overené metódy, ktoré odporúčajú aj logopédi – ako je učenie pomocou obrázkových kartičiek – už pomohli mnohým rodinám.
+ Tip: Ak hľadáš podobnú hru, my sme používali kartičky KinderSpeech™ – navrhnuté špeciálne na podporu rozvoja reči. Pozri sa, možno pomôžu aj vám.