Myslela som si, že nikdy neprehovorí – skutočný príbeh mamy chlapca s autizmom

Myslela som si, že nikdy neprehovorí – skutočný príbeh mamy chlapca s autizmom

Volám sa Iveta a môj syn Matúš má šesť rokov. Matúš je dieťa s poruchou autistického spektra. Ak aj ty vychovávaš výnimočné dieťa, určite vieš, koľko ticha, úsilia a zároveň malých zázrakov táto cesta prináša. U nás bol najväčší boj – a stále je – reč.

Matúš nezačal rozprávať v čase, keď ostatné deti. Neodpovedal, keď sme ho volali, neukazoval prstom, nepozeral nám do očí. To boli prvé signály, po ktorých sme vyhľadali odborníka. Diagnóza bola jasná: porucha autistického spektra.


Ticho, ktoré bolí, a úsilie, ktoré neutícha

Roky sme skúšali všetko možné. Logopédia, špeciálna pedagogika, ABA terapia – čo sa len dalo, to sme vyskúšali. No reč stále neprichádzala. Používali sme obrázky, gestá, komunikačné tabuľky – ale vyslovené slová neprichádzali.

Vedeli sme, že možno nikdy neprehovorí. No nechcela som sa vzdať. Aj keby nikdy nepovedal „mama“, nech aspoň chápe, čo znamená „lopta“, „mlieko“ alebo „auto“. Chcela som, aby sme sa niekam pohli.


Prvé stretnutie s KinderSpeech™

O KinderSpeech™ som sa dozvedela v rodičovskej skupine. Jedna mama písala, že kartičky, ktoré ukazujú obrázok a zároveň vyslovujú slovo, jej synovi pomohli spojiť si pojmy bez stresu – hravou formou.

Keď balík dorazil, Matúš – ako zvyčajne – si držal odstup. No niečo ho zaujalo. Obrázky boli jednoduché, zvuk zrozumiteľný, ale nie rušivý. Prvýkrát si sadol, aby sa „hral“, a skutočne počúval – bez tlaku.

Prvé dni len pozoroval. Vkladal kartičky a počúval. Po pár dňoch, keď počul slovo „mačka“, pozrel sa na mňa. Po týždni na to isté slovo začal mňaukať. Plakala som.


Ešte to nebola reč. Ale niečo sa začalo diať.

Každý deň sme sa „učili“ 5–10 minút. Bez nátlaku – len ako hru. Po pár dňoch na slovo „mlieko“ naznačil gestom, že chce piť. Na „koláč“ ukázal smerom ku kuchyni. Na „lietadlo“ roztiahol ruky.

To boli naše prvé „rozhovory“.

Nevyslovoval slová, ale rozumel. A odpovedal – po svojom. Pre nás to bolo dosť.


Čo iní považovali za zvláštne, pre mňa bol zázrak

Niekedy sám chcel, aby sme sa hrali. Priniesol zariadenie KinderSpeech a vložil svoju obľúbenú kartičku. Najradšej mal „psíka“. Časom sa snažil slová aj vyslovovať. Nejasne, s chybami – ale snažil sa. Neočakávali sme vety. Len jeden malý krok. A ten urobil.


Opakovanie a predvídateľnosť – kľúč pri autizme

Na KinderSpeech™ ma oslovila štruktúrovanosť. Kartičky sa nemenia, zvuk je vždy rovnaký. To Matúšovi dáva pocit istoty.

Týždne sme používali tých istých 5–6 kartičiek. Neomrzeli ho – práve naopak. Opakovanie mu pomohlo rozpoznať, spojiť a nakoniec aj vysloviť.


Slová pre rodičov, ktorí sa cítia sami

Viem, že len málo ľudí zdieľa takéto príbehy. No možno práve preto sú také dôležité. Ak čítaš tieto riadky a spoznávaš sa – nie si sám/sama. Viem, aké to je nepočuť hlas vlastného dieťaťa. Viem, ako bolia otázky typu: „Už hovorí?“

Ale poznám aj ten pocit, keď prvýkrát dostaneš odpoveď. Aj keby to bol len pohľad, gesto alebo zvuk. Keď vieš, že ti rozumie.

KinderSpeech™ nám v tom pomohol. Nebolo to kúzlo. Neliečil. Ale dal nám nástroj. Taký, ktorý sa nemusí „učiť“, len sa s ním hrať. A možno práve preto to fungovalo.


+ Tip: Ak tvoje dieťa ešte nerozpráva, je v rámci PAS alebo jednoducho potrebuje viac času – možno práve KinderSpeech™ je to, čo hľadáte. Jemný, jednoduchý a dostupný spôsob, ako začať cestu k porozumeniu.

Späť na blog