Keď som dostala oznámenie, že môj syn Bence absolvuje v škôlke logopedické vyšetrenie, priznávam, že som pocítila úľavu. Konečne sa na neho pozrie odborník a zistíme, ako na tom sme. Možno konečne dostanem odpoveď, prečo stále hovorí tak potichu, prečo zápasí s niektorými hláskami a prečo mrmlá, keď chce niečo rozprávať.
Po vyšetrení mi však len povedali: „Všetko je v poriadku, mamička, ešte musí dozrieť.“
Na papieri upokojujúca veta – vo vnútri však zostáva otáznik.
„Ešte musí dozrieť.“ Pekné, povzbudzujúce slovné spojenie. Znamená, že sa nemám zbytočne stresovať, že sa nedeje nič vážne. Ale je to naozaj tak?
Cestou domov v aute si Bence vzadu pospevoval svoju vlastnú pesničku. Nerozumela som z nej ani slovo. Hlboko vo mne stále intenzívnejšie pulzovala otázka: čo s týmto tvrdením mám robiť? Sedieť so založenými rukami a čakať? Alebo hľadať inú cestu?
Čo sa skrýva za vetou „ešte musí dozrieť“?
Na druhý deň večer som sedela pri kuchynskom stole a predo mnou bola správa z vyšetrenia. Krásne odborné slová: „artikulácia mierne zaostáva za vekom“, „pasívna slovná zásoba zodpovedá veku“, „aktívna slovná zásoba je o niečo obmedzenejšia“. A dole záver: „Ďalšie vyšetrenie zatiaľ nie je potrebné.“
Práve v tej chvíli zaznela ona veta. Rada by som verila, že je všetko v poriadku, ale srdce mi hovorilo niečo iné. Bence má štyri a pol roka, mal by už hovoriť viac. Najmä keď nás budúci rok čaká test školskej zrelosti.
Prečo čakanie často nestačí?
Deti sa skutočne vyvíjajú rôznym tempom. Niektoré dieťa recituje básničky už v dva a pol rokoch, iné sa poriadne rozrozpráva až v šiestich. Ale reč nie je len súbor slov. Jasná artikulácia ovplyvňuje schopnosť učiť sa čítať, sociálne vzťahy aj sebavedomie.
Ak učiteľka nerozumie presne tomu, čo dieťa hovorí, môže byť ľahko vylúčené zo spoločných hier. Ak sa kamaráti smejú tomu, že „hovorí ako bábätko“, môže ho to zraniť.
Preto som sa rozhodla, že napriek upokojujúcej vete niečo urobím.
Prvý krok: realistické sebahodnotenie
Sadla som si a úprimne premyslela náš každodenný život. Koľko vlastne spolu hovoríme? Dostáva naozaj dosť jazykových podnetov? Alebo naňho len kričím počas ranného zhonu? Nie je moja reč voči nemu len chaotickým prívalom viet?
Tiež som zhodnotila, koľko času trávi pasívne pred televíziou. Bola som šokovaná vlastným číslom: tu hodina rozprávok denne, tam polhodinka…
Zapájať, nie zaťažovať – hravý rozvoj slovnej zásoby
Chcela som, aby reč nebola povinnosťou, ale zážitkom. Vtedy som objavila metódu KinderSpeech™. Ponúkala presne to, čo som potrebovala: bez obrazovky, a predsa zvukový podnet, ktorý môže Bence samostatne objavovať.
Prvý večer sme vybrali tému „domácnosť“. Spočiatku len počúval, ako prístroj vyslovuje slová: „lyžica“, „tanier“. Potom sa na mňa pozrel a ukázal na lyžicu, ktorú držal v ruke. Malý úsmev. Spojenie. Ďalšie slovo už bolo od neho: „ly…“ – prvý pokus o „lyžicu“.
Denník malých úspechov
Po týždni sme začali viesť „Benceho slovník“. Každý nový zvuk, každé napoly vyslovené slovo sme zaznamenali na magnetickú tabuľu. Zoznam viditeľne rástol: lopta, autobus, mačka, kakao.
Nezačal zrazu rečniť. Ale pri rodinnom stole už aj on rozprával – krátkymi, jednoduchými vetami. A čo je najdôležitejšie: užíval si, že mu rozumieme.
Čo teda v skutočnosti znamená „ešte musí dozrieť“?
Teraz to už viem. Znamená to, že my, rodičia, musíme tiež dozrieť. Dozrieť k poznaniu, že vývoj dieťaťa nie je pasívne čakanie, ale aktívna prítomnosť.
Pedagóg nevidí do nášho každodenného života. Logopéd dostane len krátky okamih v ordinácii. My však vidíme celý obraz. Ak vnútorne cítime strach, nemali by sme ho umlčať.
Môj odkaz rodičom v podobnej situácii
Nehanbi sa, ak ťa bolí, že tvoje dieťa nehovorí ako ostatné. Nie je to tvoja chyba. Ale tvoje rozhodnutie je, ako zareaguješ.
Môžeš čakať, ako mnohí radia. Alebo môžeš konať. Hľadať pomôcky bez obrazovky. Hrať sa s dieťaťom denne pár minút. Zaznamenávať úspechy. Oslavovať prvé slovo „kakao“, hoci nedokonalé.
Na našej ceste sa KinderSpeech™ stal bránou, cez ktorú Bence pomaly vstupuje do sveta reči.
Ak aj ty máš zo škôlky len papier s vetou „ešte musí dozrieť“, vedz, že máš silu zmeniť smer. Aj ten najmenší krok môže byť míľnikom.