Reč tela prezrádza všetko – Čo nám dieťa hovorí, keď nehovorí?

Reč tela prezrádza všetko – Čo nám dieťa hovorí, keď nehovorí?

Komunikácia bez slov je prítomná už od dojčenského veku: jeden pohľad, jeden pohyb, povzdych – všetko to môže niesť význam. Ale čo môže urobiť rodič, keď dieťa nerozpráva, no aj tak jasne dáva najavo, čo chce – len nie slovami? Čo nám hovorí svojím telom? A čo ak takáto situácia trvá mesiace či dokonca roky?

V tomto článku preskúmame, ako deti komunikujú rečou tela, aký význam má táto forma komunikácie pri vývine reči a ako im môžeme pomôcť, aby namiesto gest používali slová.

Reč tela ako prvý komunikačný nástroj

Aj novorodenci komunikujú – plačom, očným kontaktom, pohybmi rúk. Neverbálna komunikácia je prirodzenou predzvesťou reči. Dieťa sa najskôr učí vyjadrovať telom, až potom slovami.

Typické gestá v ranom detstve:

  • ukazovanie na predmet, ktorý chce

  • dvíhanie rúk – znamená „vezmi ma na ruky“

  • krútenie hlavou pre „nie“

  • ťahanie rodiča za ruku, keď potrebuje pomoc

Všetko toto je v poriadku – ale v určitom momente by gesta mali ustúpiť slovám.

Kedy sa reč tela stáva príliš dominantnou?

Ak dieťa vo veku 2,5–3 rokov komunikuje výhradne gestami, zatiaľ čo jeho rovesníci už tvoria vety, treba sa zamyslieť:

  • Má doma dostatok rečových podnetov?

  • Rozumie tomu, čo počuje?

  • Vyhľadáva kontakt s inými?

  • Chýbajú len slová, alebo aj úmysel komunikovať?

Niektoré deti sa spoliehajú na ukazovanie, pretože je rýchle a účinné – rodič predsa pochopí. To však môže brzdiť rozvoj reči.

Čo môže reč tela naznačovať?

Aj bez slov môže správanie dieťaťa veľa prezradiť:

  • Dôvera – ak prinesie knižku, vie, že sa mu niekto bude venovať

  • Frustrácia – hádže veci, kričí, pretože sa nevie vyjadriť

  • Potreba blízkosti – chce byť stále pri rodičovi

  • Hanblivosť, úzkosť – odvracia sa, vyhýba sa očnému kontaktu, skrýva sa pred cudzími

Z týchto signálov môže rodič vyvodiť, kde sa dieťa nachádza vo vývine emócií a reči.

Ako nahradiť gestá slovami?

  • Nehádať, ale opýtať sa: „Chceš loptu?“ – tak sa naučí, že sa reaguje na slová, nie na gestá.

  • Pomenúvaj zaňho jednoduché slová: „Voda“, „Chceš?“, „Daj mi“.

  • Pochváľ ho za každý pokus hovoriť – aj keď len za jeden zvuk.

  • Nielen sa pýtaj – rozprávaj, komentuj, vysvetľuj, čo robíte.

  • Používaj pomôcky ako KinderSpeech™.

Úloha KinderSpeech™ v prechode od gest k slovám

Sada zvukových kartičiek KinderSpeech™ dáva obrázkom hlas a dieťa:

  • nielenže vidí, ale aj počuje slovo,

  • učí sa spájať predmet s jeho pomenovaním,

  • môže napodobniť počuté slová,

  • a zároveň si vytvára pozitívnu skúsenosť.

Vzniká tak pozitívny kruh, v ktorom gestá postupne nahrádzajú slová.

Zhrnutie

Reč tela je prirodzenou súčasťou komunikácie – no nemala by zostať jediným spôsobom vyjadrovania. Rodič pomáha najviac, keď rozpozná signály, reaguje na ne a jemne vedie dieťa k rozprávaniu. KinderSpeech™ môže byť užitočným pomocníkom v tomto procese, pomáhajúc premeniť pohyby na slová a slová na vety.

Späť na blog